Od 1. januára 2002 EURO nahradilo národné meny 12 štátov Európskej menovej únie: Belgicka (belgický frank), Fínska (fínska marka), Francúzska (francúzsky frank), Grécka (grécka drachma), Holandska (holandský gulden), Írska (írska libra), Luxemburska (luxemburský frank), Nemecka (nemecká marka), Portugalska (portugaské escudo), Rakúska (rakúsky šiling), Španielska (španielska peseta), Talianska (talianska líra).
Od 1. januára 2007 EURO nahradilo národnú menu Slovinska (slovinský tolar)
Od 1. januára 2008 EURO nahradilo národné meny ďalších štátov:
Malty (maltská líra) a Cypru (cyperská libra).
Od 1. januára 2009 EURO nahradilo aj národnú menu Slovenska (slovenskú korunu). Ak vám zostali koruny, nezúfajte, NBS bude bezplatne vymieňať bankovky bez časového obmedzenia a mince 5 rokov po zavedení eura. Konverzný kurz je 30,1260 SKK/EUR.
Euro má symbol gréckeho písmena epsilon €.
Euro bankovky navrhol rakúsky výtvarník Robert Kalina. Sú vydané v nominálnych hodnotách 5, 10, 20, 50, 100, 200, 500 eúr. Bankovky zjednocuje motív vo forme okien, brán na prednej strane a mostov na rubovej strane.
Euro mince sú vydané v 8 nominálních hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 €.
|
Nominálna |
Rozmery v mm | Prevládajúca farba |
Motív |
| 5 EUR | 120 x 62 | sivá | klasika - antika |
| 10 EUR | 127 x 67 | červená | románsky sloh |
| 20 EUR | 133 x 72 | modrá | gotika |
| 50 EUR | 140 x 77 | oranžová | renesancia |
| 100 EUR | 147 x 82 | zelená | barok a rokoko |
| 200 EUR | 153 x 82 | žltohnedá | storočie železa a skla |
| 500 EUR | 160 x 82 | purpurová | architektúra 20. storočia |
Mnohí cestovatelia sa pri objednaní dovolenky rozhodnú nakúpiť v rovnakom čase aj cudziu menu. V prípade, že máte dostatok času, doporučujeme vám nakúpiť devízy a uložiť si ich na devízový účet. Z devízového účtu si vyberte potrebnú hotovosť až tesne pred cestou. Ak máte možnosť, vybavte si medzinárodnú platobnú kartu.
Ak vás zaujímajú údaje o menovom koši, o nominálnom alebo o reálnom výmennom kurze, zavítajte na stránky Národnej banky Slovenska.
Kurzový lístok, ktorý nájdete na internete alebo v novinách zobrazuje kurzy devíza stred. Tento kurz je podkladom, na základe ktorého si banky stanovujú svoj kurzový lístok. Kurzový lístok komerčných bánk obsahuje kurzy devíz a kurzy valút. Kurzy sú uvádzané v podobe kurz nákup a kurz predaj. Ak chcete ísť do zahraničia, banka vám predá cudziu menu, čiže používa kurz predaj. Ak sa vraciate domov, banka od vás odkúpi cudziu menu, teda používa kurz nákup. Rozdiel medzi devízami a valutami je v tom, že devízy sú peniaze na účte a valuty sú peniaze v hotovosti. Z toho vyplýva, že valuty sú drahšie, pretože aj manipulácia s nimi je drahšia.
Kurz NBS devíza stred preto nie je kurzom, za ktorý si môžete zaobstarať prostriedky na svoju dovolenku.
Navyše banky nemajú rovnaké kurzové lístky. Preto je možné, že sa vám v jednej banke podarí získať cudziu menu za výhodnejší kurz, než v druhej. Rozdiely však nebývajú výrazné a preto nemá zmysel obiehať banky. Stačí, ak si informáciu o kurzovom lístku vyžiadate od svojej banky a ten porovnáte s jedným, či dvomi kurzovými lístkami konkurenčných bánk.
